Podľa Martina Behulu, Fico by mal niesť zodpovednosť za svoje zbytočné referendum

ZDROJ FOTO: FB Robert Fico
Po takmer ôsmich rokoch sa znova dočkáme referenda, z ktorého ústavný súd škrtol jednu otázku. 


A rovno tú najdôležitejšiu. Vo februári 2015 zarmútil Antona Chromíka, ktorý chcel zakazovať registrované partnerstvá a manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Bez nej nemalo Referendum o rodine ten správny náboj. A tentoraz Robertovi Ficovi zrušil otázku o okamžitej demisii vlády. Ústavný právnik Peter Kubina, ktorý v konaní na ústavnom súde zastupoval hlavu štátu, okomentoval Ficovo fiasko lakonicky: „Už druhý raz v relatívne krátkom čase sa ukázalo, že napísať ústavne súladnú referendovú otázku si vyžaduje viac právnických skills a talentu než robiť procesné obštrukcie, diskreditovať inštitúcie presadzovania práva (polície, prokuratúry, súdov) alebo vykrikovať bludy o politických procesoch." Dobrú referendovú otázku možno v Smere napísať nevedia, ale určite nie sú ani takí mizerní právnici, aby si neodkázali prečítať minuloročný nález ústavného súdu v obdobnom prípade. A určite sú dostatočne inteligentní nato, aby ho pochopili. Naopak, keby chceli napísať referendovú otázku, ktorá by zámerne nerešpektovala princíp generality práva a deľby moci, odporovala minuloročnému rozhodnutiu ústavného súdu, a donútiť tým prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby ju znova poslala na posúdenie do Košíc (a vyrobiť si tým alibi, že referendum zasa nebolo platné, lebo sa nekonalo počas volieb), neurobili by to inak. Fico však právnické zručnosti tentoraz až tak nepotreboval. Stačili mu tie politické. To, že referendum je formou komunikácie politikov s voličmi a iba sa tvári ako najvyššia forma priamej demokracie, sme si už zvykli. Nikto neškodí inštitútu referenda viac, ako práve všetci tí ficovia a chromíkovia, ktorí referendá vymýšľajú a zneužívajú ich na nastoľovanie agendy.




Azda s výnimkou referenda o vstupe do EÚ z roku 2003 sme na Slovensku nezažili ľudové hlasovanie, ktoré sa naozaj týkalo dôležitej otázky verejného záujmu. Zato sme riešili rozmiestnenie jadrových zbraní na našom území, ktoré vôbec nehrozilo, alebo hlasovali o taľafatkách, ako bola maximálna cena vládnych limuzín v referende iniciovanom SaS z roku 2010. Prečo by mal mať teda Robert Fico zábrany zneužiť referendum na kampaň proti prezidentke, keď zneužívanie referenda je jeho podstatou? A keď to zakaždým nevyjde, politici nemajú nič radšej, ako sa zbaviť zodpovednosti. Ako kedysi povedala poslankyňa za HZDS Oľga Keltošová „Za referendum zodpovedajú v prvom rade občania. Ich problém, keď neprídu. Potom nech si nesťažujú.” Robert Fico vie, že o jeho zákonodarné referendum, v ktorom sa dopĺňa a prepisuje asi sedem článkov ústavy tak, že si volič bude pripadať ako pri lúštení krížovky, veľký záujem nebude. A nebol by, ani keby sa konalo v sobotu. Referendum mu nezmarila prezidentka. Zmaril si ho sám už v momente, keď vymyslel otázky. No na neúctu k voličom a k inštitútu referenda sme si už tiež zvykli. Fico však predsa priniesol jednu novinku. Nepriamo zneužil ústavný súd ako nástroj v politickom boji. Vedel, že mu takáto otázka nemôže v Košiciach prejsť, no predsa ju poslal do paláca. Fico inštitúcie iba nediskredituje. On nimi pohŕda. A to chcel byť predseda ústavného súdu. Keď parlament iniciuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, no občania ho neodvolajú, hlava štátu rozpustí Národnú radu. Ústava tu vychádza z predpokladu, že Národná rada zle odhadla vôľu ľudu, a tak ho už nemôže zastupovať. Fica ani Smer žiadna takáto sankcia po jeho zbytočnom referende nečaká. Napriek tomu však treba jednu vec napísať jasne: za neúspech svojho referenda zodpovedá v prvom rade Robert Fico.



ZDROJ: aktuality.sk
ZDROJ FOTO: FB