Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v pondelok vyhlásil, že Ukrajina si želá priame rozhovory ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Informovala o tom agentúra Reuters.
Rusko sa stalo najviac sankcionovanou krajinou na svete a predbehlo tak Irán a Sýriu. Vyplýva to z údajov portálu Castellum.ai, ktorý počet uvalených sankcií sleduje. TASR správu prevzala od televízie BBC, ktorá o tom informovala v utorok. Podľa portálu Castellum.ai bolo na Rusko pred 22. februárom, teda pred začiatkom vojenskej invázie na Ukrajinu, uvalených 2 754 sankcií. V súčasnosti je tak na Rusko celkovo uvalených vyše 5 500 sankcií.
Rusko tak predbehlo Irán, ktorý s 3 616 sankciami tomuto rebríčku doposiaľ dominoval. Najväčší počet sankcií zaviedli proti Rusku Spojené štáty. Z celkových 5 532 sankčných opatrení uvalených na Rusko predstavujú americké sankcie asi 21 % a za nimi nasledujú sankcie uvalené Európskou úniou a Britániou, ktoré spolu tvoria 18 % všetkých sankcií uvalených na Rusko.
Americký technologický koncern IBM zastavil všetky svoje obchodné aktivity v Rusku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA. Koncern najprv po ruskej invázii uviedol, že splní všetky západné sankcie, a neskôr dodal, že prerušuje predaj a že nebude spolupracovať s ruskou armádou. Po reakciách mnohých zamestnancov šéf IBM Arvind Krishna na svojom blogu objasnil, že koncern úplne zastavil všetky svoje aktivity v Rusku.
Civilisti budú môcť v utorok začať odchádzať z obliehaného ukrajinského mesta Sumy po tom, ako sa tam na základe dohody s Ruskom otvoria humanitárne koridory. Oznámila to ukrajinská ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. „Je dohodnuté, že prvý konvoj začne odchádzať z mesta Sumy o 10.00 h miestneho času (9.00 h SEČ). Konvoj budú nasledovať miestni obyvatelia vo svojich osobných vozidlách,“ uviedla Vereščuková v príhovore, ktorý bol odvysielaný v televízii.
Podľa agentúry Reuters Rusko navrhlo, že dá obyvateľom miest Sumy a Mariupol v utorok možnosť odísť prostredníctvom humanitárnych koridorov do iných častí Ukrajiny. Ostatné Ruskom navrhované trasy humanitárnych koridorov by však mali smerovať do Ruska alebo Bieloruska, s čím ukrajinská strana nesúhlasí. V noci na utorok zahynulo v Sumy pri ruských leteckých útokoch najmenej desať ľudí vrátane detí. Sumy ležiace na severovýchode krajiny je jedno z ukrajinských miest, ktoré sa v ostatných dňoch stali terčom obzvlášť intenzívnych ruských útokov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok prostredníctvom videokonferencie vystúpi na pôde Dolnej snemovne britského parlamentu. Oznámil to predseda Dolnej snemovne Lindsay Hoyle. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice BBC. Hoyle povedal, že bolo preňho cťou vyhovieť Zelenského „historickej“ žiadosti, píše BBC. Ukrajinský prezident vystúpi s prejavom o 17.00 h miestneho času (18.00 h SEČ).
Každý člen parlamentu chce podľa Hoyla počuť prezidenta, ktorý sa prihovorí z Ukrajiny. „Pre Dolnú snemovňu je to významná príležitosť,“ povedal Hoyle a zároveň vyjadril poďakovanie personálu britského parlamentu, ktorý uskutočnenie tohto prenosu umožnil. Poslanci britského parlamentu budú môcť Zelenského sledovať na obrazovkách umiestnených v priestoroch snemovne. K dispozícii bude aj viac ako 500 slúchadiel s mikrofónom so simultánnym prekladom do angličtiny.
Taliansko zvažuje využitie nehnuteľného majetku zhabaného mafii na ubytovanie prichádzajúcich ukrajinských utečencov, uviedla v pondelok ministerka vnútra Luciana Lamorgeseová. Agentúra spravujúca skonfiškovaný mafiánsky majetok už začala vyberať nehnuteľnosti, ktoré „možno krátkodobo, dokonca aj dočasne, použiť na ubytovanie utečencov z Ukrajiny“, uviedla Lamorgeseová v krátkom vyhlásení. Úrady preveria aj stav nehnuteľností, ktorých vlastníctvo prešlo na mestá a obce, no zatiaľ sa nevyužívajú, dodala ministerka. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vstúpilo na územie Talianska približne 17 286 Ukrajincov, väčšinou žien a detí, uviedlo talianske ministerstvo vnútra.
Väčšina ukrajinských utečencov bola doteraz ubytovaná u príbuzných či priateľov, ale v celej krajine vznikli súkromné a verejné iniciatívy, ktoré sa pripravujú na oveľa väčšiu vlnu vojnových utečencov z Ukrajiny. „Prídu státisíce utečencov a my musíme túto úlohu zvládnuť,“ upozornil v pondelok šéf Demokratickej strany Enrico Letta a vyzval vládu, aby vytvorila štruktúry na prijatie týchto ľudí. Pripomenul súčasne, že Taliansko by sa malo pripraviť aj na prijatie ľudí, ktorí utekajú z Ruska – „krajiny, ktorá sa čoraz viac mení na veľké väzenie“.
Viac než 742 000 obyvateľov Ukrajiny je aktuálne bez dodávok elektrickej energie. Informovalo o tom ministerstvo energetiky v Kyjeve, uvádza stanica BBC. Najhoršia situácia je momentálne v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ktorej časť už pred ruskou inváziou ovládali proruskí separatisti, kde je úplne bez elektriny vyše 233 000 ľudí. Viac než 238 000 obyvateľov v rôznych častiach Ukrajiny zostalo aj bez dodávok plynu. Tisíckam odberateľov sa za posledných 24 hodín podarilo dodávky elektriny a plynu obnoviť. Pokračujúce bojové operácie však medzitým spôsobili nové škody v rozvodnej sieti a ďalšie výpadky, uviedlo ukrajinské ministerstvo.
Svetová banka (SB) schválila v pondelok balík núdzovej finančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 723 miliónov dolárov. Pomoc v podobe úverov a grantov, ktorú odsúhlasila rada výkonných riaditeľov SB, by mala byť Ukrajine poskytnutá už v priebehu nasledujúcich dní, informovala televízia Sky News. Vláda v Kyjeve, ktorá riadi obranu krajiny pred vojenskou agresiou Ruska, by mala podľa BBC z prostriedkov SB vyplácať mzdy zamestnancov verejného sektora, sociálne podpory či dôchodky. Financie prostredníctvom SB poskytnú Ukrajine Británia, Japonsko, Litva, Lotyšsko, Dánsko a Island.
Úverové garancie poskytli aj Holandsko a Švédsko. „Skupina Svetovej banky rýchlo koná, aby podporila Ukrajinu a jej obyvateľov, ktorí čelia násiliu a extrémnym negatívnym (ľudským aj ekonomickým) dôsledkom ruskej invázie,“ uviedol prezident SB, ktorého citovala agentúra DPA. Svetová banka okrem tejto okamžitej pomoci v priebehu nasledujúcich mesiacov pripraví aj ďalší podporný balík pre Ruskom napadnutú Ukrajinu vo výške troch miliárd dolárov. Pomoc od SB by mali dostať aj krajiny susediace s Ukrajinou, do ktorých smerujú ukrajinskí utečenci.
Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že v blízkosti Charkova zahynul ruský generálmajor Vitalij Gerasimov. Ruská strana túto informáciu nepotvrdila a ani sa ju zatiaľ nepodarilo overiť z iných zdrojov, uviedla v noci na utorok stanica BBC. Minulý týždeň bola potvrdená smrť ruského generálmajora Andreja Suchoveckého, ktorý velil 7. výsadkovej divízii a zahynul 28. februára údajne rukou ukrajinského ostreľovača, píše denník The Guardian.
Podľa rezortu obrany v Kyjeve generálmajor Vitalij Gerasimov prišiel o život počas bojov neďaleko východoukrajinského Charkova. Podľa ukrajinského ministerstva bol Gerasimov náčelníkom štábu a prvým zástupcom veliteľa 41. armády ruského Centrálneho vojenského okruhu. Tajná služba ukrajinského rezortu obrany uviedla, že Vitalij Gerasimov v minulosti bojoval v Sýrii aj v druhej čečenskej vojne. Bol tiež vyznamenaný za podiel pri „navrátení Krymu“ Ruskej federácii, teda na anexii tohto ukrajinského polostrova z roku 2014.
Viacerí ukrajinskí predstavitelia zverejnili na Twitteri fotografiu, na ktorej je podľa nich Vitalij Gerasimov. Podľa ukrajinského rezortu obrany spolu s Vitalijom Gerasimovom zahynulo alebo bolo zranených viacero ďalších dôstojníkov ruskej armády. Rezort obrany v Kyjeve v pondelok vyhlásil, že na Ukrajine padlo už viac než 11 000 ruských vojakov a bolo zničených 110 lietadiel, informovala televízia Sky News.
Vladimir Putin v pondelok vyhlásil, že na Ukrajinu nepošle brancov ani záložníkov. Takzvanú „špeciálnu vojenskú operáciu“, ako Moskva označuje svoju agresiu voči Ukrajine, podľa Putina vedú profesionálni vojaci, informovala agentúra AFP. „Odvedení branci sa nepodieľajú, ani sa nebudú podieľať na bojoch. Nedôjde ani k ďalšiemu povolaniu záložníkov,“ vyhlásil Putin v televíznom prejave pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (MDŽ).
„Som si istý, že (títo vojaci) sú skutočnou zárukou bezpečnosti a mieru pre ruský ľud,“ vyhlásil Putin v predvečer sviatku MDŽ, ktorý sa každoročne slávi 8. marca. Medzi stovkami obetí, ktoré si už vyžiadala ruská invázia na Ukrajine, je aj mnoho žien a detí, píše AFP.
Ruský vicepremiér Alexandr Novak prvýkrát otvorene pohrozil zastavením dodávok zemného plynu cez plynovod Nord Stream 1. Novakove vyjadrenia odvysielala v pondelok večer ruská štátna televízia, informovala agentúra DPA. Nemecko už 22. februára, dva dni pred ruskou inváziou na Ukrajinu, pozastavilo schvaľovací proces plynovodu Nord Stream 2 (Severný prúd 2).
Plynovod Nord Stream 2 by zdvojnásobil objem zemného plynu, ktorý Rusko do Európy ročne dodáva cez už existujúci plynovod Nord Stream 1 (Severný prúd 1). Oba tieto plynovody, vedúce po dne Baltského mora, sú navrhnuté tak, aby sa vyhli územiu Ukrajiny. Európski politici a experti obviňujú Rusko z toho, že zneužíva svoje zásoby prírodných zdrojov ako politický nástroj.
Rusko vyhlásilo, že v utorok ráno otvorí humanitárne koridory, aby umožnilo odchod civilistov z viacerých ukrajinských miest vrátane metropoly Kyjev a prístavného mesta Mariupol. S odvolaním sa na správy ruských tlačových agentúr o tom informovala agentúra AFP.
„Ruská federácia vyhlasuje od 10.00 h moskovského času (08.00 h SEČ) ‚pokoj zbraniam‘ a je pripravená zaistiť humanitárne koridory,“ uviedol odbor ruského ministerstva obrany, ktorý má na starosti „humanitárne“ operácie na Ukrajine. Takéto koridory by sa podľa tohto rezortu mali otvoriť v Kyjeve, v prístave Mariupol, a tiež v mestách Charkov a Sumy.
„Už dlho chceme priame rozhovory medzi prezidentom Ukrajiny a Vladimirom Putinom, lebo vieme, že je to on, kto robí konečné rozhodnutia, obzvlášť teraz,“ povedal Kuleba. „Náš prezident sa ničoho nebojí, vrátane priameho stretnutia s Putinom… Ak sa nebojí ani Putin, nech príde na stretnutie, aby si spolu sadli a porozprávali sa,“ dodal šéf ukrajinského rezortu diplomacie.
ZDROJ: teraz.sk, webnoviny.sk
ZDROJ FOTO: archív teraz.sk
