Viliam Ostrožlík z Hnutia Republika exkluzívne pre VH: Ozdravenie verejných financií, základné sociálne istoty a podpora podnikania

Zdroj foto: FB Viliam Ostrožlík

Viliam Ostrožlík  politik a potenciálny kandidát na verejné funkcie, poskytol exkluzívne rozhovor pre redakciu VH. V rozhovore sa diskutovalo o rôznych aspektoch verejných financií, základných sociálnych istotách, podnikaní a inováciách, a daňovom mixe. Ostrožlík vyjadril svoje názory a predstavy o týchto témach.

 

Ako chcete ozdravovať verejné financie? 

Verejné financie v Slovenskej republike potrebujú zásadnejšiu reformu. Respektíve zásadnejšie zmeny. Jednak na príjmovej, ale aj na výdavkovej strane. V prvom rade treba presmerovať výdavky s menej efektívnych oblastí, do efektívnejších. To čo dokáže zmeniť dlhodobú udržateľnosť našich verejných financií je príjmová strana. Už dlhšie sa ukazuje, že je nevyhnutná komplexná reforma systému daní a odvodov a to nie len kvôli štrukturálnym problémom vo verejných financiách, ale aj kvôli celkovému daňovému zaťaženiu a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.

 

Ako by ste chceli garantovať základné sociálne istoty? 

Pod základnými sociálnymi istotami mám na mysli predovšetkým zdravotné a sociálne zabezpečenie a dostupnosť kvalitného vzdelávania. V sociálnej oblasti sú najväčšou skupinou, odkázanou na peniaze z verejných zdrojov naši seniori. Valorizácia dôchodkov by mala byť automatická a nastavená tak, aby ju nebolo jednoducho možné zmeniť svojvôľou nekompetentných politikov. Osobne sa prikláňam k tom a budem to aj presadzovať, ak takú možnosť dostanem, aby sa valorizácia realizovala v dvoch rovinách. Prvou rovinou je tá dnešná, ktorá reflektuje infláciu. Z pohľadu tvorby rozpočtu to nie je jednoduché, ale je potrebné nájsť riešenie, ako v prípade období s vysokou infláciou valorizovať dôchodky dva-krát v roku. Druhou rovinou je dobiehanie Európy. Valorizácia by mala mať ambíciu zvyšovať životnú úroveň našich seniorov a približovať ju k úrovni vo vyspelejších krajinách. Z pohľadu rozpočtu to tiež nebude jednoduchá úloha, ale Slovensko by ju malo plniť aspoň v obdobiach s nízkou infláciou. Pokiaľ ide o zdravotníctvo, tak ja osobne som proti tomu, aby sa za poistencov štátu realizovala iba nejaká vyrovnávacia platba do systému verejného zdravotného poistenia. Podľa môjho názoru musí byť automatika aj v tejto oblasti. Výška platby za poistenca štátu musí zohľadniť strednú, alebo priemernú úroveň toho, čo platia zamestnávatelia a zamestnanci.

 

Chcete sa sústrediť na podnikanie a inovácie? Ak áno, tak ako? 

Určite áno. Slovensko nemá nejaké veľké prírodné zdroje, nerastné bohatstvo, sme odkázaní na to, aby sme tu mali skôr znalostnú ekonomiku a jej výkonnosť do budúcnosti musíme založiť na našich vedomostiach, zručnostiach, skúsenostiach. Z tohto pohľadu je školstvo nezastupiteľné a preto ho budeme podporovať ako jednu z našich priorít. Pre dlhodobý a udržateľný rast našej ekonomiky bude dôležité napr. aj to, ako efektívne sa popasujeme s najväčšou výzvou, ktorá pred nami stojí a tou je starnutie slovenskej populácie. Popri školstve chceme a doslovne potrebujeme, aby nám fungovalo zdravotníctvo. Zdravotníctvo bude preto ďalšou z prioritných oblastí, ktoré budeme do budúcnosti podporovať. Z vývoja demografie vieme, že v slovenskej ekonomike bude stále viac ekonomicky neaktívnych osôb a zdravotníctvo musí fungovať tak, aby čo najmenšia časť zo skupiny ekonomicky aktívnych bola vyradená zo zdravotných dôvodov.

 

Chystáte sa zvyšovať daňové odvodové zaťaženie? Alebo akým spôsobom chcete postupovať v rámci daňového mixu? 

Podľa môjho názoru je zvyšovanie daní neefektívne! Ak sa volí táto cesta, tak iba v situácii absolútne krajnej núdze. Ja až takú zlú situáciu nevidím. Takže osobne som proti zvyšovaniu dňového zaťaženia a to aj preto, že som proti zvyšovaniu miery prerozdeľovania, ktorá je na Slovensku už dnes vysoká.

 

Zastávate skôr plošné alebo adresné opatrenia? 

Jednoznačne adresné. Zamerané na nízkopríjmové osoby, domácnosti, alebo ohrozené skupiny obyvateľstva. Je pekné, ak sa chce plošne podporiť napríklad pro-rodinná politika, čo má logiku z pohľadu starnutia populácie, ale plošné opatrenia sa úplne míňajú účinkom pri osobách a rodinách nad určitý príjem, už pri stredne-príjmových osobách a rodinách to nemá takmer žiadny efekt. Verejné zdroje sa teda vynakladajú čiastočne neefektívne.

 

Čo pomoc slabším?

V 21. storočí, v krajine akou je Slovenská republika, ktorá je členskou krajinou EÚ, ktorá je súčasťou 38 najvyspelejších a najbohatších krajín sveta združených v OECD, je našou povinnosťou postarať sa o slabších. Sociálna oblasť je pre nás jednou z najdôležitejších a v našej politickej práci jej bude venovaný zodpovedajúci priestor.