Toto si myslia školskí odborári o rozdelení základnej školy na tri cykly

Autor: Redakce
Zásadne s takýmto rozdelením nesúhlasia a ohradili sa aj voči krátkosti pripomienkového konania Projektu nového kurikula pre všetky cykly. 

Rozdelenie základnej školy na tri cykly by viedlo k zníženiu kvality vzdelávania, myslia si školskí odborári. Argumentujú tým, že by sa mal dotknúť 650-tisíc žiakov a 60-tisíc pedagógov. Požadujú, aby bolo vzdelávanie na základných školách upravené v rámci Štátneho vzdelávacieho programu na príslušné ročníky a vyučovacie predmety, ktoré by mali určený počet vyučovacích hodín. OZ školstva to uviedol na svojej webstránke, kde zverejnil pripomienky k Projektu nového kurikula pre všetky cykly. Odborári však pripúšťajú, že obsahové zmeny vzdelávacích štandardov sú žiaduce. Za zásadný nedostatok, na základe ktorého označili materiál ako neprijateľný, považujú školskí odborári absenciu určenia časovej dotácie pre jednotlivé vyučovacie predmety v rámcovom učebnom pláne. OZ školstva tiež upozornil, že zavedenie vzdelávania na základných školách v troch cykloch je nevykonateľné. Odborári argumentujú legislatívou, podľa ktorej sa základná škola člení na prvý a druhý stupeň, pričom prvý stupeň zahŕňa prvý až štvrtý ročník a druhý stupeň piaty až deviaty ročník. Poukazujú, že to nekorešponduje s cyklami, keďže prvý cyklus by mal zahŕňať prvý až tretí ročník, druhý cyklus štvrtý a piaty ročník a šiesty až deviaty ročník by mali byť obsiahnuté v rámci tretieho cyklu. Materiál, ktorý bol predložený, nepovažujú za štátny vzdelávací program. Podľa nich ide len o úpravu znenia úvodných charakteristík, či už pri prierezových témach, cykloch alebo oblastiach, no vzdelávacie štandardy, teda obsah, nie je predložený. To je pre učiteľskú verejnosť podstatnejšie než všeobecné texty, ako je napríklad profil absolventa základného vzdelávania. Odborári poukázali na to, že na materiáli pracovali mnohí odborníci a čakalo sa naň temer dva roky. „OZŠ z podnetov svojich členov i pedagogickej praxe upozorňuje, že štátne vzdelávacie programy vymedzujú povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách. Zastávame názor, že je dôležité, aby základný obsah definoval štát. Nesúhlasíme, aby ho museli tvoriť učitelia na školách, tí majú zvoliť správnu formu jeho osvojovania,“ uvádza OZ školstva. Odbory majú pripomienky aj k časti štátneho vzdelávacieho programu, ktorá sa týka vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania. Podľa nich je charakteristika tejto časti štátneho vzdelávacieho programu veľmi stručná a všeobecná. Do značnej miery tiež kopíruje súčasný stav vzdelávania týchto žiakov.




Odborári tvrdia, že viaceré kľúčové body tejto časti nie sú ani vysvetlené, a teda sa k nim nedokážu vyjadriť, keďže im chýbajú informácie, za akých okolností majú byť realizované v praxi. Niektoré z nich sú len v návrhu zákona, ktorý je niekoľko mesiacov v medzirezortnom pripomienkovom konaní a len v týchto dňoch sa vykonávajú rozporové konania. „Pri podporných opatreniach vo výchove a vzdelávaní žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, konkrétne použitie voliteľných hodín na vzdelávanie podľa upravených cieľov a obsahu, nie je jasná realizácia, akým spôsobom sa bude výchova a vzdelávanie žiaka so ŠVVP realizovať v rámci voliteľných hodín, ak tieto hodiny budú použité na vyučovacie predmety, v ktorých žiak nemôže napredovať. Keďže tento žiak bude v kolektíve s intaktnými žiakmi, bude mať celá trieda takéto voliteľné hodiny prispôsobené tomuto jednému žiakovi? V takom prípade by sa celý kolektív prispôsoboval jednému žiakovi (resp. menšej skupine žiakov), s čím nesúhlasíme. Alebo bude tento žiak na tieto voliteľné hodiny vyňatý z tejto triedy a vzdelávaný individuálne? V takom prípade by nešlo o inkluzívne vzdelávanie,“ pýtajú sa ďalej odborári. Nejasnosti podľa OZ školstva panujú aj pri ďalších bodoch, napríklad pri rozpracovaní vzdelávacích oblastí na jednotlivé vyučovacie predmety. Tam, kde je to žiaduce, by vzdelávacia oblasť mala byť identická s predmetom. Odborári ale kladú otázku, kto rozhodol o tom, že je to žiaduce. Pri vzdelávaní v cykloch podľa nich tiež prichádza otázka, ako má pedagóg vedieť, koľko priestoru má v určitom ročníku venovať určitému predmetu, keď nie je zadefinovaný počet vyučovacích hodín tohto predmetu na týždeň. Odborári predpovedajú zánik vyučovacích predmetov a ich nahradenie vzdelávacími oblasťami. Poukázali, že školy by mali mať voľnosť v tom, kedy začnú predmet vyučovať a koľko sa mu budú venovať v určitom ročníku, no zároveň by mali mať povinnosť osem dní v roku po šesť hodín uskutočňovať tematické dni zamerané na rozvoj prierezových gramotností. Obsah a ciele by určovala škola.


ZDROJ: webnoviny.sk

ZDROJ FOTO: Facebook