Tisíce ľudí utekajú pre ruskou agresiou z kyjevskej oblasti. Tvoria sa kilometrové kolóny

Z Kyjevskej oblasti utekajú pred ruskou agresiou tisíce ľudí, čo má za následok tvorenie niekoľkokilometrových kolón áut. Oblastný predstaviteľ pre americkú stanicu CNN uviedol, že ľudia sa snažia pred bojmi ujsť najmä z oblastí severne a severozápadne od Kyjeva, informuje TASR.

Britský premiér Boris Johnson v stredu v telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským prisľúbil sprísnenie sankcií a „spôsobenie maximálnych ekonomických škôd Rusku“. Informovala o tom americká spravodajská televízia CNN. Podľa hovorcu britského premiéra Johnson informoval Zelenského „o práci, ktorú Spojené kráľovstvo robí pri poskytovaní vojenského vybavenia Ukrajine, potrebného na to, aby sa obránila“. Zelenskyj a Johnson sa rozprávali aj o stredajšom zbombardovaní pôrodnice v ukrajinskom meste Mariupol.

„Obaja lídri odsúdili strašný útok na pôrodnicu v Mariupole a fakt, že ruské sily nerešpektujú dohodnuté zastavenia paľby v humanitárnych koridoroch. Premiér poznamenal, že toto je ďalší dôkaz, že Putin koná s ľahostajnou neúctou k medzinárodnému humanitárnemu právu,“ uviedol hovorca Downing Street. Johnson tiež ocenil Zelenského utorkový „dojímavý prejav“ pred Dolnou snemovňou britského parlamentu.

„Premiér ukončil telefonát uistením, že Spojené kráľovstvo neotrasiteľne podporuje ľud Ukrajiny, a vyhlásil, že prezident Zelenskyj si vyslúžil obdiv a lásku britského ľudu,“ doplnil hovorca. Johnsonove vyjadrenia boli podobné tým, ktoré povedala britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. Politička v utorok uviedla, že Spojené kráľovstvo bude spolu so spojencami „pokračovať“ vo „vysiľovaní“ ruskej ekonomiky, píše web CNN.

Námestník ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij vo štvrtok uviedol, že správa o stredajšom ruskom útoku na nemocnicu s pôrodnicou v meste Mariupol je nepravdivá. Objekt podľa neho používali vojaci. Informovala o tom agentúra Reuters. „Takto sa rodia falošné správy. V našom vyhlásení zo 7. marca sme varovali, že túto nemocnicu radikáli zmenili na vojenský objekt. Je veľmi znepokojujúce, že OSN šíri tieto informácie bez overenia,“ uviedol Poľanskij na sociálnej sieti Twitter.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil ruský letecký útok za „vojnový zločin“. Atak odsúdilo aj medzinárodné spoločenstvo. Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval Rusko, aby ukončilo krviprelievanie. „Útok na nemocnicu v Mariupole je strašný. Civilisti platia najvyššiu cenu za vojnu, ktorá s nimi nemá nič spoločné. Toto nezmyselné násilie sa musí zastaviť,“ uviedol Guterres. Podľa ukrajinských úradov si letecký útok na nemocnicu vyžiadal najmenej 17 zranených a panujú obavy, že pod troskami mohlo zahynúť niekoľko detí.

Britsko-austrálsky ťažobný koncern Rio Tinto Group vo štvrtok oznámil, že po invázii na Ukrajinu preruší všetky obchodné vzťahy s Ruskom. TASR o tom informuje na základe správy AFP. Spoločnosť vo vyhlásení uviedla, že „je v procese ukončenia všetkých obchodných vzťahov, ktoré má s akýmkoľvek ruským podnikom“, ale nezverejnila žiadny časový harmonogram. To naznačuje, že pôjde o komplikovaný proces. V Austrálii vlastní Rio Tinto jednu z najväčších rafinérií oxidu hlinitého, Queensland Alumina, spoločne s ruským gigantom Rusal, ktorý v nej má 20-percentný podiel.

Ruský koncern, ktorý založil oligarcha Oleg Deripaska, v roku 2018 čelil sankciám USA. Tie však boli zrušené nasledujúci rok. Odvtedy sa Rusalu darí vyhýbať sa sankciám vrátane najnovších za vojnu na Ukrajine. Deripaska, ktorý stále vlastní podiel v Rusale prostredníctvom svojej materskej spoločnosti, je pritom na sankčnom zozname USA, hoci v súvislosti s vojnou na Ukrajina podľa novín Guardian povedal, že „mier je veľmi dôležitý“. Oznámenie Rio Tinto nasleduje po hromadnom odchode zahraničných spoločností z Ruska, od maloobchodníkov vrátane H&M a Apple, až po veľké energetické koncerny BP, Shell a Equinor.

Už viac ako milión detí utieklo z Ukrajiny za menej ako dva týždne pred vojnou do jej susedných krajín. Uviedla to v stredu výkonná riaditeľka Detského fondu OSN (UNICEF) Catherine Russellová. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. Podľa Russellovej zahynulo od začiatku ruskej invázie na Ukrajine najmenej 37 detí a 50 utrpelo zranenia. Šéfka UNICEFU okrem toho uviedla, že bola „zhrozená“ zo správ o útoku na nemocnicu v ukrajinskom meste Mariupol, v ktorej sa nachádza aj pediatrické a pôrodnícke oddelenie.

„Tento útok… potvrdzuje daň, ktorú si táto vojna vyberá na ukrajinských deťoch a rodinách,“ uviedla Russellová. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského prišlo k útoku na nemocnicu v čase dohodnutého prímeria, ktoré malo umožniť civilistom opustiť toto mesto obliehané ruskou armádou. Pri útoku utrpelo zranenia 17 ľudí. Od 24. februára, teda od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, utiekli z Ukrajiny už viac ako dva milióny ľudí. Väčšinu utečencov pritom tvoria ženy a deti, pretože bojaschopným mužom ukrajinská vláda nariadila zostať vo vlasti, pripomína Reuters.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a jeho ukrajinský náprotivok Dmytro Kuleba diskutovali v stredu počas telefónneho rozhovoru o dodatočnej bezpečnostnej a humanitárnej pomoci pre Ukrajinu po tom, ako ju napadlo Rusko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Kuleba a Blinken okrem iného hovorili aj o „bezohľadných útokoch, ktoré poškodzujú“ obývané oblasti.

„Telefonoval som s ministrom Blinkenom o ďalších krokoch zameraných na posilnenie obranyschopnosti Ukrajiny. Som vďačný Spojeným štátom za nový balík tvrdých sankcií mierených proti Rusku. Tlak musí rásť, až pokiaľ Rusko neukončí svoju brutálnu agresiu a barbarské vojnové zločiny proti Ukrajincom,“ uviedol šéf ukrajinskej diplomacie na Twitteri. V stredu sa okrem toho uskutočnil aj telefonát medzi americkým ministrom obrany Lloydom Austinom a jeho ukrajinským rezortným kolegom Olexijom Reznikovom o ďalšom poskytovaní obrannej bezpečnostnej pomoci ukrajinskej armáde, uviedol Pentagon vo vyhlásení.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil stredajší ruský letecký útok na nemocnicu v centre ukrajinského mesta Mariupol za „vojnový zločin“ po tom, ako tento útok odsúdilo medzinárodné spoločenstvo. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a televízie CNN. „Dnes sme sa spojili pri odsúdení ruského vojnového zločinu, ktorý odráža všetko zlo, ktoré ruskí okupanti priniesli do našej krajiny,“ vyhlásil Zelenskyj, podľa ktorého je útok na nemocnicu v Mariupole „dôkazom genocídy Ukrajincov“.

Letecký útok na nemocnicu v Mariupole, v ktorej sa nachádzali aj pediatrické a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, vybil na budove okná, strhol niektoré steny a spôsobil požiar áut zaparkovaných pred nemocnicou. „Nikdy sme niečo také neurobili a ani neurobíme nič podobné tomuto vojnovému zločinu v mestách v Doneckej a Luhanskej oblasti, ani v akomkoľvek inom regióne… pretože sme ľudia. Ste však ľudia aj vy?“ spýtal sa Zelenskyj. „Čo za krajinu je Rusko, ak sa bojí nemocníc a pôrodníc a ničí ich?“ pokračoval ukrajinský líder.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová nepoprela, že prišlo k útoku na nemocnicu v Mariupole, obvinila však ukrajinských vojakov z toho, že si v nemocnici zriadili bojové pozície. Ukrajinský prezident tiež potvrdil, že pri útoku na nemocnicu utrpelo zranenia 17 ľudí, pričom uviedol, že ľudia v nemocnici sa „začali schovávať hneď po tom, ako zaznel signál“ varujúci pred leteckým náletom. Zároveň však uviedol, že stále prebieha prehľadávanie sutín.

Americké ministerstvo obrany nepodporuje odovzdanie bojových lietadiel Ukrajine. Oznámil to v noci na štvrtok hovorca Pentagonu John Kirby s tým, že podľa tajných služieb by bol takýto krok „príliš riskantný“ a Rusko by ho mohlo mylne vyhodnotiť ako eskaláciu. TASR správu prevzala od agentúry AP a televízie CNN. Kirby uviedol, že americký minister obrany Lloyd Austin v stredu telefonoval so svojím poľským náprotivkom Mariuszom Blaszczakom, ktorému oznámil, že USA „v tejto chvíli“ nepodporujú odovzdanie poľských stíhačiek MiG-29 ukrajinským vzdušným silám. „(Lloyd Austin) zdôraznil, že v tejto chvíli nepodporujeme odovzdanie ďalších bojových lietadiel ukrajinským vzdušným silám, pričom tiež nechceme mať tieto stíhačky v držbe,“ uviedol Kirby.

Poľsko totiž v utorok uviedlo, že je pripravené odovzdať všetky svoje stíhačky MiG-29 na americkú leteckú základňu Ramstein v Nemecku s cieľom nechať ich k dispozícii Spojeným štátom na pomoc Ukrajine. Podľa agentúry AFP však Austin počas telefonátu poďakoval Poľsku za jeho snahu pomôcť Ukrajine. Spojené štáty však veria, že „najlepším spôsobom,“ ako pomôcť tejto vojnou zmietanej krajine, je „poskytnúť jej zbrane a systémy, ktoré potrebuje najviac na porazenie ruskej agresie“. Toto sa predovšetkým týka „protipancierovej a protivzdušnej obrany,“ uviedol Kirby.

V priebehu stredy sa tisícky ľudí snažili využiť takzvané zelené koridory dohodnuté s Ruskom. „Žiaľ, nie všetci obyvatelia zo všetkých miest mohli dnes odísť,“ povedal v stredu večer zástupca predsedu kyjevskej oblastnej samosprávy Konstantin Usov. Dodal, že kolóna áut na danom mieste môže mať dĺžku až 15 kilometrov. „Snažíme sa autá púšťať čo najrýchlejšie… Avšak musíme kontrolovať doklady, aby sa medzi utečencov nezamiešali ruskí sabotéri. Je to ťažká práca, už dávno je zákaz vychádzania,“ povedal Usov. Zákaz vychádzania v Kyjevskej oblasti začína o 20.00 h. miestneho času.

V meste Mariupoľ na juhu Ukrajiny údajne prišlo od začiatku ruskej invázie o život približne 1 300 civilistov. Uviedli to predstavitelia mesta, informuje TASR na základe správy americkej stanice CNN. Mesto začali ostreľovať hneď na začiatku konfliktu, no už takmer týždeň je pod neustálou paľbou. Viceprimátor mesta Sergej Orlov v stredu informoval, že v priebehu utorka potvrdili 1 207 obetí. Orlov sa pre CNN vyjadril, že skutočný počet obetí môže byť troj- až štvornásobne vyšší. „Nedokážeme spočítať, koľko ľudí zahynulo na uliciach pri bombardovaní a delostreleckej paľbe,“ dodal viceprimátor Mariupoľa.

ZDROJ: teraz.sk, Twitter, webnoviny.sk

ZDROJ FOTO: VH