Slovensko rok po tragédií v Teplárni

Zdroj foto: pixabay (free for commercial use)
Minulý týždeň uplynul rok, čo sa odohrala tragédia v bratislavskej teplárni na Zámockej ulici. Teroristický útok na dvoch mladých ľudí otriasol celým Slovenskom. Doposiaľ sa v našej krajine čin podobného rázu nestal. Internet a médiá boli zaplavené slzami nad smrťou Juraja a Matúša, ľudia prosili o zmenu. Politické elity na čele prezidentky Zuzany Čaputovej bojovali o obmenu legislatívy a lepšiu budúcnosť pre LGBTI+ Slovákov, doposiaľ však neúspešne.  

Minulý týždeň uplynul rok, čo sa odohrala tragédia v bratislavskej teplárni na Zámockej ulici. Teroristický útok na dvoch mladých ľudí otriasol celým Slovenskom. Doposiaľ sa v našej krajine čin podobného rázu nestal. Internet a médiá boli zaplavené slzami nad smrťou Juraja a Matúša, ľudia prosili o zmenu. Politické elity na čele prezidentky Zuzany Čaputovej bojovali o obmenu legislatívy a lepšiu budúcnosť pre LGBTI+ Slovákov, doposiaľ však neúspešne.  

K teroristickému útoku došlo 12. októbra krátko po 19:00 pred LGBT kaviarňou Tepláreň. Páchateľ zastrelil dvoch mladých ľudí, nebinárneho Juraja Vankuliča a bisexuála Matúša Horvátha. Motív zločinu bola nenávisť voči ich sexuálnej orientácií. Neskôr súdny proces preklasifikoval vraždu na teroristický útok. Páchateľ krátko pred svojim činom zdieľal na internete manifest, ktorý zahrňoval rasistické a homofóbne myšlienky. Obsah vyzýval k násiliu proti LGBTI+ ľuďom a židom. Na druhý deň ráno útočník spáchal samovraždu. Súdny proces po roku stále prebieha, mal by sa oficiálne skončiť tento mesiac. Deň po útoku sa uskutočnili zhromaždenia na podporu LGBTI+ komunity, inak tomu nebolo ani tento október, rok od tragédie. V priestoroch teplárne sa vo štvrtok uskutočnila tlačová konferencia, na ktorej prehovoril majiteľ teplárne Roman Samotný a preživšia útoku Radka Trokšiarová. 

“Veľmi rád by som rozprával o tom, že sa situácia zlepšila, ale bohužiaľ realita je opačná, dnes rok po teroristickom útoku môžem skonštatovať, že situácia sa zhoršuje.” povedal pre médiá Roman. Hoci vlna solidarity, ktorá zaplavila Slovensko, bola doposiaľ najväčšia v histórii, nebola dostatočná na zmenu prístupu štátu k LGBTI+ ľuďom. V posledných mesiacoch sa dokonca táto téma stala terčom politických kampaní, ktoré politici využívajú na zastrašenie a polarizáciu spoločnosti. “Jednota spoločnosti bohužiaľ nenastala, väčšina ľudí nepochopila aká vážna je hrozba, a ako to mohol byť len prvý v slede útokov ak sa nezmeníme ako spoločnosť,” varoval na tlačovej konferencií Samotný.   

Silnou politickou podporou bola krátko po tragédií prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá sa zúčastnila na zhromaždeniach a osobne navštívila miesto útoku. “Tri roky hovorím, že aj slová sú zbraň. Že my politici sme zodpovední za každé jedno slovo, ktoré vyslovíme. Napriek tomu tu mnohí bezohľadne zapĺňajú priestor nenávisťou. Hnevá ma, že ani niektorí prokurátori a sudcovia verbálnym trestným činom neprikladajú dôležitosť a nepovažujú ich za nebezpečné. Tri roky hovorím a upozorňujem, že sa to nemusí skončiť iba pri slovách…” vyjadrila sa Čaputová po tragédií na svojom instagrame. K prezidentke sa vtedy pripojil aj bývalý premiér Eduard Heger, ktorý poveril ministra spravodlivosti Karasa, na pripravenie legislatívy na posilnenie práv LGBTI+ komunity. Karas tak prišiel s dvoma návrhmi pomoci pre nezosobášené páry. Fiduciárne vyhlásenie malo nahradiť právomoci získané sobášom, kedy by notár mohol označiť partnerov ako dôverné osoby, a tým im udeliť viaceré právomoci. Druhou pomocnou rukou mal byť návrh zákona o nadačných fondoch ako správa rodinného majetku. Oba návrhy legislatívy neprešli, a stali sa terčom ostrej kritiky politikov aj samotných členov komunity. Označili ich za nedôstojné a neefektívne. Slovensko tak naďalej ostalo medzi poslednými šiestimi krajinami, ktoré ešte neevidujú registrované partnerstvá. Ďalšími aktuálnymi prekážkami pre normálny život homosexuálov na Slovensku je nemožnosť osvojiť si dieťa či prejsť formálnou tranzíciou bez nútenej sterilizácie, to však nie je najväčší problém, ktorému musia momentálne čeliť. Minulý rok spísala iniciatíva Inakosť v mene celej komunity šesť požiadaviek pre vládu. Prosby sa týkali hlavne podnecovania k nenávisti voči LGBTI+ zo strany verejných činiteľov, doplnenie sexuálnej orientácie a rodovej identity k ostatným dôvodom nenávisti v legislatíve, podnieteniu štátnych orgánov k vyvracaniu dezinformácií a vybudovanie komunitného centra. Napriek ich snahe sa ani po roku apelov a prosieb nepodarilo dosiahnuť ani jednej z nich, práve naopak, situácia sa len zhoršuje. 

K nárastu strachu o svoje životy a postavenie v spoločnosti prispel aj výsledok nedávnych parlamentných volieb. Víťazná strana Smer-SD sa netají svojim odsudzovaním LGBTI+ ľudí. Sám Robert Fico vo svojom prvom oficiálnom príhovore po výsledkov uviedol, že neuznáva gender ideológiu. Svojim odporom voči homosexuálom a transrodovým ľuďom sa nikdy netajil, a podobne je na tom aj koaličná strana SNS vrátane bývalého premiéra Igora Matoviča. Cestu k uzákoneniu registrovaných partnerstiev bude významne sťažovať aj návrat politickej strany Kresťanskodemokratické hnutie, ktorá veľmi explicitne a ostro bojuje voči rozširovaniu LGBTI+ práv. Nie je tak náročné predpokladať, akým smerom sa bude nová vláda uberať v otázke sexuálnych menšín. Podobné obavy má aj predseda strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka. „Nielenže sa nič nezmenilo vo vzťahu k ich právam, ale boli terčom nenávistnej predvolebnej kampane. Obávam sa, že nástupom novej vlády sa postoj politikov k LGBTI+ ľuďom ešte zhorší a útokov bude pribúdať. Tomu bude treba čeliť. V PS sme do volieb išli s programom rovnosti pre všetkých, v tom budeme pokračovať a budeme ochranu práv a rovnosť všetkých ľudí hájiť z poslaneckých lavíc,“ uviedol Šimečka pre TASR. 

 

Iniciatíva Inakosť, ktorá slúži na podporu LGBTI+ komunity a ich rodinám, oznámila minulý týždeň začiatok projektu budovania komunitného centra. Miesto má slúžiť ako priestor pre vzájomnú podporu, začleňovanie sa do kolektívov, riešenie diskriminácie a partnerských vzťahov a okrem iného aj právnu či psychickú podporu. Týmto spôsobom má dôjsť ku splneniu aspoň jednej z požiadaviek, ktoré predstavili štátu. Nové komunitné centrum chce prevziať odkaz Teplárne, ktorá sa na konci mesiaca definitívne zatvára. „Potrebujeme priestor, kde sa môžeme cítiť bezpečne, byť sami sebou a nič neskrývať. Miesto, kde sa môžeme slobodne stretávať a nájsť porozumenie, prijatie, rešpekt i odbornú pomoc,” hovorí Radka Trokšiarová, ktorá ako jediná prežila útok pred Teplárňou, uvádza Inakosť na svojom webe. Doposiaľ sa im na výstavbu podarilo nazbierať 40 000 eur.