Schyľuje sa k boju o najväčšiu zákazku súčasnej vlády. Ministerstvo obrany má na stole ponuky pre nákup BVP za 1,7 miliardy eur, opozícia s nákupom nesúhlasí

Na snímke predseda vlády SR Eduard Heger (O¼aNO) vystúpil s príhovorom poèas 48. schôdze Národnej rady SR v Bratislave 11. novembra 2021. FOTO TASR - Martin Baumann

Do konca januára sa mali hlásiť výrobcovia, ktorí majú o projekt záujem. Celkovo sú na stole štyri ponuky, o ktorých sa bude v najbližších mesiacoch rozhodovať.

Na Slovensku sa schyľuje k zápasu o najväčšiu zákazku aktuálnej vlády Eduarda Hegera. Ministerstvo obrany má už  v týchto dňoch na stole ponuky na 152 pásových obrnených vozidiel za 1,7 miliardy eur.

Vo vládnom zámere projektu „Obstaranie pásových bojových vozidiel” čítame: „Obstaranie PBV je základnom dosiahnutia požadovaných operačných spôsobilostí Ozbrojených síl Slovenskej republiky odpovedajúcich potrebám zabezpečenia obrany štátu a plnenia úloh vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov. Primárne podporí zabezpečenie potrebnej výzbroje a vojnovej techniky pre ťažkú mechanizovanú brigádu Ozbrojených síl Slovenskej republiky deklarovanú v cieľoch NATO.”

Pozornosť sa dnes upiera na obrannú dohodu s USA, ktorej sekunduje napätie na rusko-ukrajinskej hranici. Na ministerstve obrany však pokročil najväčší tender aktuálnej Hegerovej vlády, v ktorom by sa malo nakúpiť 152 pásových BVP za 1,7 miliardy eur. Posledný januárový deň krajina obdržala ponuky od štyroch záujemcov: Španielska, Švédska, Maďarska a Poľska.

Podobne ako v Českej republike ponúka španielska spoločnosť GDELS Slovensku svoje BVP ASCOD42, švédsko-britské konzorcium BAE SYSTEMS vozidlo CV90 a Maďarsko v spoluprácu s nemeckou spoločnosťou Rheinmetall BVP LYNX KF41. Poľsko ponúka vozidlo Borsuk vyvinuté spoločnosťou Huta Stalowa Wola. Vybraný typ má nahradiť v prvej fáze (realizovanej v rokoch 2022-2026) v štyroch variantoch zastaralú techniku v podobe BVP-1,BVP-2 A BVP M, čiastočne modernizovaných vozidiel, ktorých koncepcia vychádza z požiadavkou platných pre doktrínu Varšavskej zmluvy v 70. a 80. Rokoch minulého storočia. V druhej fáze ( v rokoch 2027-2030) má pribudnúť ďalších 72 vozidiel v siedmich variantoch vrátane 120mm samohybných mínometov.

Na rozdiel od Českej republiky, kde od roku 2019 prebieha veľmi zložitým spôsobom verejná súťaž, plánuje Slovensko, podobne ako nedávno Maďarsko, zaobstarať pásové BVP formou medzivládnej dohody (G2G). Ministerstvo obrany vidí výhody tohto postupu predovšetkým v garanciách dodávok techniky, možnostiach hlbšej vojenskej spolupráce, prehĺbenia strategických partnerstiev a v  zabezpečení ekonomickej výhodnosti projektu.

Celkové náklady v prvej fáze sú odhadnuté na 1,739 miliardy eur a zahŕňajú okrem obstarania 156 vozidiel logistickú podporu (náhradné diely, dielenské prostriedky, kurzy), muníciu v hodnote bezmála 100 miliónov eur a nevyhnutné náklady na infraštruktúru. Obrana zdôrazňuje potrebu zaistenie stabilného financovania projektov, v opačnom prípade by boli ohrozené harmonogramom dodávok techniky, ktoré sú pre dosiahnutie požadovaných schopností ozbrojených síl nevyhnutné.

K ekonomickej situácii Slovenska a k pripravovanému nákup sa nám vyjadrila aj opozičná poslankyňa za stranu Hlas-SD a členka Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, Denisa Saková.

Denisa Saková, členka Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť

Je  súčasnej ekonomickej situácii, kedy sa krajina musí postaviť, s dúfajme končiacou pandémiou opäť na nohy,  rozumné vydávať miliardy na zbrojné projekty? Okrem neustále odkladaného nákupu  kolesových obrnencov je na stole tiež zákazka na 156 pásových BVP za 1,74 miliardy eur. Môže si to Slovensko dovoliť, a nebolo by vhodnejšie vynaložiť tieto prostriedky iným spôsobom? „No myslím si, že v dnešnej dobe to určite rozumené nie je, aj keď vláda má možno viac dostupných finančných prostriedkov, keďže ten schodok rozpočtu je rozhodne vyšší než bol v minulých rokoch a možno si to dala do plánu, aby zlepšila materiálno-technické vybavenie nášho rezortu obrany, ale v súčasnej situácii, kedy čelíme enormnému zdražovaniu elektrickej energie, plynu, taktiež enormnému zdražovaniu tepla, tak isto máme rekordnú infláciu, myslím od roku 2004 a čelíme veľmi vysokému zdražovaniu potravín a ostatných vecí ktoré sú potrebné pre život našich domácností, tak si myslíme, že tie opatrenia alebo respektíve tie peniaze mali ísť do opatrení, aby naše obyvateľstvo prežilo toto zdražovanie v čo najmenšej kríze”

Slovensko bude pri nákupe zvažovať množstvo parametrov. Má byť kúpna cena hlavným hodnotiacim kritériom výberu pri tejto akvizícii? Alebo je primárne naplniť požiadavky armády? “Určite. Určite musí byť aj cena jedným z parametrov. Nehovorím, že len jeden parameter, ale jeden z mnohých parametrov musí byť. Nemôže to byť tak, že sa budeme zameriavať na iné atribúty a cenu z toho vynecháme ako jednu z komponentov, kedy vážime celkový výsledok verejného obstarávania”

Na rovnaké otázky nám odpovedal aj Milan Mazurek, ktorý v  súčasnosti pôsobí ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Bol zvolený za politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko. Je členom Výboru NR SR pre európske záležitosti a Výboru NR SR pre sociálne veci.

Je  súčasnej ekonomickej situácii, kedy sa krajina musí postaviť, s dúfajme končiacou pandémiou opäť na nohy,  rozumné vydávať miliardy na zbrojné projekty? Okrem neustále odkladaného nákupu  kolesových obrnencov je na stole tiež zákazka na 156 pásových BVP za 1,74 miliardy eur. Môže si to Slovensko dovoliť, a nebolo by vhodnejšie vynaložiť tieto prostriedky iným spôsobom? „Je neprijateľné, aby Slovenskí občania trpeli chudobou a bezprecedentným zdražovaním potravín, energií a výrobkov dennej spotreby a štát pritom obstarával bojovú techniku za miliardy eur. Z môjho pohľadu je to v súčasnej situácii a tempe zadlžovania očividná nehoráznosť.“

Slovensko bude pri nákupe zvažovať množstvo parametrov. Má byť kúpna cena hlavným hodnotiacim kritériom výberu pri tejto akvizícii? Alebo je primárne naplniť požiadavky armády? „Pri obstarávaní bojových vozidiel pechoty sa udiali podozrivé úkazy, na ktoré upozornil môj kolega, generál vo výslužbe Jozef Viktorín, so 40 ročnou kariérou v ozbrojených silách. Testovanie vozidiel 8×8, ktoré v Austrálii trvalo niekoľko mesiacov a v Českej republike 6 týždňov, trvalo na Slovensku 4 dni! Generál Viktorín napríklad upozornil, že za tak krátky čas nie je možné ani vykonať a vyhodnotiť kontrolné merania… Čo tak tlačí ministra obrany k urýchlenému nákupu za peniaze daňových poplatníkov, vie on sám. Každopádne sa za takýchto podmienok nemôžeme rozprávať o dôkladnom hodnotení a rozumnom procese obstarávania. Naopak, na prvý pohľad má človek pocit akéhosi „rýchleho kšeftu“. Doporučovala by som, aby armádne obstarávania nastavovali a vyhodnocovali vojenskí experti a skúsení príslušníci OSSR, nie politici a cudzie ambasády.“

Pokiaľ by tieto prostriedky nemali byť použité na nákup kolesových obrnencov, kde by našli tieto prostriedky podľa Vás lepšie využitie? „Od nástupu tejto vlády som hlasným kritikom spôsobov, akými sú využívané prostriedky štátneho rozpočtu, získané v čoraz väčšej miere na úkor zadlženia nasledujúcich generácií. Peniaze v týchto zásadných časoch nesmieme míňať na nezmysly typu celoplošného testovania alebo očkovacej lotérie, či predražených televíznych reklám na nebezpečenstvo korony. Je však taktiež neprijateľné, míňať miliardy na zbrojenie, keď nutne potrebujeme riešiť tragický stav zdravotníctva a enormné zdražovanie potravín, energií a všetkých tovarov dennej spotreby. Peniaze teda majú ísť do nemocníc a ľuďom.“

ZDROJ: Vysoká hra

ZDROJ FOTO: archív teraz.sk