Romana Tabak reaguje na kauzu spoločnej dovolenky novinárky Tódovej a sudkyne Záleskej: „Toto trio ŽIEN, zdá sa, že je veľmi zohraté“

Zdroj foto: FB Romana Tabak

Politická scéna na Slovensku sa neustále odráža od udalostí minulosti i súčasnosti. V širšom kontexte sa ukazuje na zaujímavé prepojenia medzi určitou skupinkou, ktorá sa deklaruje ako záchranca demokracie, a aktuálnym vývojom. Zaujímavé vyjadrenia političky a športovkyne Romany Tabák odkrývajú intrigy a otázky týkajúce sa nezávislosti a etiky v politike, súdnictve a médiách. Ide o načapanie novinárky Tódovej a sudkyne Záleskej na spoločnej dovolenke. 

 

Tabákovej  status na sociálnej sieti otvára dvere do problematiky, ktorá nespája len minulé udalosti, ale aj súčasný dianie. „V prvom rade chcem vyzdvihnúť poslankyňu Hatrakovú & moju odvahu a neoblomnosť pri parlamentnom rokovaní o vydávaní Fica, že sme nenaleteli tejto zohratej skupinke, ktorá ukazuje každým dňom, že má pocit, že stoja nad zákonom,“ zdôraznila Tabák.

Tabákovej komentár upriamuje pozornosť na skupinku žien, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v politike a súde. „Toto trio ŽIEN, zdá sa, že je veľmi zohraté. Možno až tak, že fungujú ako skupinka,“ pokračuje.

Aj keď nezávidíme lásku, ktorú tieto ženy zo skupinky dostávajú, nezabúdajme, že aj pre ne platia zákony. Zaujímavou otázkou je, do akej miery je ich pôsobenie ovplyvnené ich osobnými vzťahmi a spojeniami.

Či už ide o novinárske alebo súdne konanie, Tabák pripomína etické zásady, ktoré by mali byť dodržiavané. „Novinárka, ktorá píše články, o ktorých pojednáva jej milá, má podľa etického kódexu novinára povinnosť na to čitateľa upozorniť. Sudca, ktorý pojednáva v kauzách, o ktorých píše jeho kamarátka, má povinnosť sa z káuz vylúčiť,“ zdôrazňuje.

Tabákovej pohľad na súčasné udalosti nadväzuje na dlhodobý konflikt medzi politikou, justíciou a médiami. Prípady, ktoré spomína – ako rozhodnutie sudkyne Záleskej v kauze Judáš alebo ospravedlnenie štátu za stíhanie a väzbu Haščáka – otvárajú priestor pre diskusiu o nezávislosti a dôveryhodnosti súdnictva.

Napriek komplexnosti situácie sa vyskytujú médiá, ktoré ostávajú podozrivo ticho. Zatiaľ čo sa niektorí aktéri snažia „zachraňovať“ demokraciu, zostáva otázka, či si sami udržiavajú transparentnosť a etiku.

Postoj Romany Tabak a výrazné otázky, ktoré kladieme, podnecujú hĺbkovú diskusiu o demokracii, spravodlivosti a závislosti médií. Je na nás, či tieto otázky dostanú odpovede a či sa zabezpečí silný základ pre dôveryhodnú a transparentnú spoločnosť.