Právny expert s navrhovanými zmenami plne súhlasí! Aj po pandémii všetci vieme, že domáce väzenie nie je taká zábavka

Autor: Redakce

Trestné sadzby na Slovensku sú podľa dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave Eduarda Burdu brutálne.

 

Nielen v porovnaní s Českom, ale aj s Nemeckom či Rakúskom. V súčasnosti sa diskutuje o nových pravidlách pre ekonomickú trestnú činnosť, konkrétne o zmiernení trestných sadzieb. Ide o novú legislatívu z dielne ministra spravodlivosti Viliama Karasa či nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu. Návrhy prichádzajú v čase, keď je obvinených viac exponovaných osôb z politiky či biznisu. O tom, či diskusia o nových trestných sadzbách prichádza v správny čas, prezradil v relácii týždenníka Plus 7 dní dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda. „Už v mojich prvých publikáciách som uvádzal, že nesúhlasím s navyšovaním trestných sadzieb, ktoré sú momentálne uzákonené v Trestnom zákone. Sú skutočne brutálne v porovnaní nielen s Českou republikou ale aj s Nemeckom či Rakúskom,“ uviedol E. Burda. Podľa jeho názoru neexistuje vyspelá krajina s právnym systémom, ktorá má také vysoké trestné sadzby, ako Slovensko. Keď má ísť niekto do väzenia za ekonomickú trestnú činnosť na pätnásť a viac rokov, dĺžka pobytu za mrežami ho môže naopak motivovať k tomu, aby sa svedkov „zbavil“. Z tohto hľadiska považuje právny expert súčasné nastavenie trestných sadzieb za neštandardné až škodlivé v podmienkach demokracie.

 

 

„Čo sa týka načasovania, my odborníci sme na to upozorňovali politikov veľmi dlhý čas. Zrejme si to začali uvedomovať až v čase, kedy sa ich niektoré kauzy možno nejakým spôsobom dotkli,“ podotkol. Odborník to však považuje za bežné. Keď sa riešia legislatívne zmeny, väčšinou sú vyvolané práve tým, že si spoločnosť aj politici uvedomia konkrétny problém. „Takže ja na tom načasovaní nevidím nič zlé,“ dodal E. Burda. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic snahu zmeniť trestné sadzby za ekonomickú trestnú činnosť komentoval tým, že navrhované sadzby umožnia, že niektorí páchatelia majetkovej alebo ekonomickej trestnej činnosti skončia iba s podmienkou. Definitívna úprava však bude závisieť od toho, ako dopadnú diskusie o návrhoch. Pri nastavovaní výšky trestných sadzieb je podľa E. Burdu dôležité prihliadať aj na to, že každý pobyt za mrežami stojí štát peniaze. Ďalším faktorom je aj dĺžka obdobia, na ktoré sa odsúdení dostávajú mimo sociálneho prostredia. To všetko má následne dopad na ich opätovné začlenenie do spoločnosti. „Skúste sa spýtať niektorých navrátilcov, aké to majú ,ľahké‘ zamestnať sa a dostať sa späť do života,“ dodal odborník s tým, že z dlhodobého hľadiska príliš vysoké tresty môžu vyrábať budúcich kriminálnikov, ktorí by mohli byť začlenený späť do spoločnosti. V navrhovaných miernejších trestných sadzbách odborník problém nevidí. Podľa jeho názoru ide skôr o to, aby sa posilnilo využívanie alternatívnych trestov tak, ako je to v súčasnosti štandardom vo vyspelých demokraciách. „Napríklad trest domáceho väzenia. Po pandémii všetci vieme, že domáce väzenie nie je taká zábavka,“ pripomenul. Rovnako aj trest povinnej práce má podľa jeho slov svoje pozitíva. Občania takéhoto páchateľa nemusia živiť z vlastných daní a zároveň je výkon takéhoto trestu prospešný.Zmeny by mali nastať aj pri treste prepadnutia majetku. Poslanec hnutia OĽaNO a šéf ústavnoprávneho parlamentného výboru Milan Vetrák navrhuje, aby prepadnutie majetku nebolo obligatórnym trestom, ale aby sudca mohol rozhodnúť o tom, aká časť majetku prepadne. Právny expert s navrhovanými zmenami plne súhlasí. „Problém toho trestu je ten, že je naozaj neprimeraný tým, že musí byť uložený vždy, za každých okolností a musí sa vzťahovať na celý majetok,“ skonštatoval. Ideálnym riešením by podľa jeho názoru bol percentuálny podiel prepadu majetku. Aj keď iným inštitútom, no predsa by súd dokázal odčerpať výnosy z trestnej činnosti a istým spôsobom postihnúť páchateľa.

 

ZDROJ: trend.sk

ZDROJ FOTO: Facebook