Plénum prelomilo veto prezidentky, zmena podľa nej predstavovala oslabenie práv osôb so zdravotným postihnutím

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) otvoril v utorok popoludní 60. schôdzu Národnej rady (NR) SR. Jej program tvorí vyše 80 bodov, napríklad zmeny v štruktúre Policajného zboru (PZ), Zákonník práce, zmeny pri azyle, ale aj časť reformy súdnej mapy či vysokoškolský zákon.

Na Slovensku bude pôsobiť do 2100 vojakov Severoatlantickej aliancie. Tzv. posilnenú predsunutú prítomnosť NATO na území SR v utorok odsúhlasila Národná rada (NR) SR. Ide o reakciu Slovenska a spojencov na nevyprovokovanú masívnu vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu.

Slovenská republika by mohla mať nové vojenské zastúpenia v Maďarsku, Lotyšsku a dve v Nemecku. Zrušiť by sa mohlo zastúpenie v tíme pre integráciu síl NATO v Litve. Upraviť by sa mali aj celkové počty vojakov v štruktúrach vojenského zastúpenia. Vyplýva to z návrhu Ministerstva obrany (MO) SR na aktualizáciu vojenského zastúpenia SR pri orgánoch NATO a Európskej únie, ktorý v utorok odsúhlasila Národná rada (NR) SR.

„Predmetná aktualizácia vojenského zastúpenia sa navrhuje v nadväznosti na zmeny v globálnom bezpečnostnom prostredí, pričom odráža potreby Slovenskej republiky v procese implementácie transformačných zmien, platných medzinárodných záväzkov SR voči partnerom v NATO a EÚ,“ zdôvodnil rezort. Navrhovanými zmenami reaguje aj na adaptáciu veliteľskej štruktúry NATO, implementáciu Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a bilaterálne dohovory s partnermi.

Vojenské zastúpenie by mala mať SR po novom na Národnom podpornom prvku Ozbrojených síl SR pri Mnohonárodnej divízii Central (MND-C) v maďarskom Székesféhervári. Slovenskí zástupcovia by mali pribudnúť aj v tíme pre integráciu síl NATO (NATO Force Integration Unit – NFIU) v lotyšskej Rige. V Nemecku by slovenskí vojaci mohli pôsobiť v Medzinárodnom zdravotníckom koordinačnom centre/Európskom zdravotníckom veliteľstve (MMCC/EMC) v Koblenzi a na Mnohonárodnom veliteľstve CIMIC (MN CIMIC Cmd) v Nienburgu.

Na jednotlivé vojenské zastúpenia SR pri orgánoch NATO a EÚ a národné podporné prvky pri veliteľstvách NATO by malo byť vyčlenených do 30 príslušníkov Ozbrojených síl SR. Vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ môže mať Slovensko vojenské zastúpenie prostredníctvom najviac 94 príslušníkov OS SR, pričom zastúpenie v ostatných agentúrach, veliteľstvách, centrách a školách v rámci NATO sa má určiť do desiatich osôb.

Národná rada (NR) SR v utorok opätovne schválila novelu Zákonníka práce, ktorú vetovala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Tá navrhovala neprijať zákon ako celok. Cieľom poslaneckej novely zákona, ktorú podporilo 81 zo 133 prítomných poslancov, je zlepšiť podmienky ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP) osôb na pracovnom trhu a zvýšiť ich konkurencieschopnosť. Hlava štátu namietala, že novela zákona zníži reálnu ochranu zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Úprava predstavuje podľa prezidentky oslabenie práva zamestnanca – osoby so zdravotným postihnutím na ochranu pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa. S výhradami voči prijatej úprave sa na prezidentku obrátila aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím.

Prezidentka konštatovala, že novela zákona by znížila reálnu ochranu zamestnancov so zdravotným postihnutím spôsobom, ktorý nezodpovedá požiadavkám Ústavy SR ani medzinárodného Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Pre zamestnancov, ale aj pre zamestnávateľov, by podľa nej priniesla neprimeranú právnu neistotu. Lehota 30 dní na udelenie súhlasu s výpoveďou zamestnancovi so zdravotným postihnutím príslušným úradom práce sa podľa poslaneckej novely zákona skráti na 7 pracovných dní. V konečnom dôsledku sa novelizoval zákon o službách zamestnanosti, pôvodne to bol Zákonník práce.

Predkladatelia poukázali na to, že legislatíva v súčasnosti určuje zamestnávateľovi povinnosť vyžiadať si súhlas od úradu práce v prípade, ak chce výpoveďou ukončiť pracovný pomer s osobou so zdravotným postihnutím. Úrad práce má v súčasnosti na vyjadrenie všeobecnú lehotu podľa správneho poriadku, ktorá predstavuje 30 dní.

„Zamestnávateľ stráca pre túto lehotu motiváciu vziať ŤZP osobu do pracovného pomeru a namiesto toho to obchádza prácou na dohodu alebo prácou načierno. Súčasný stav neposkytuje ochranu pred výpoveďou, ale pred pracovným pomerom nových zamestnancov. Úmysel bol chrániť, no v skutočnosti sme zamedzili vstupu ŤZP osoby na trh práce,“ skonštatoval Dominik Drdul (OĽaNO), ktorý je jedným z predkladateľov zákona.

Novela zákona o PZ má zaviesť základnú štruktúru polície. Tvoriť ju majú Prezídium PZ, útvary s pôsobnosťou pre celé územie a útvary s miestnou pôsobnosťou. Osobitne sa zakotvuje postavenie a základné úlohy Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ. Zrušiť by sa mala povinnosť nosenia menovky na rovnošate policajtov.

Definitívne by mali poslanci rozhodnúť o zmenách pri azyle, aby mohli mať žiadatelia prístup na trh práce už šesť mesiacov od začatia sa konania o udelenie azylu. Mali by mať tiež nárok na zabezpečenie sociálneho, psychologického poradenstva a kurz kultúrnej orientácie. Navrhuje sa i mesačný príspevok pre osoby s medzinárodnou ochranou vo výške 1,75-násobku životného minima, ktorý by mohli čerpať počas šiestich mesiacov.

Očakáva sa aj rozhodnutie o súdnej mape. Z reformného balíka ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej prešiel do druhého čítania len návrh týkajúci sa nových sídel a obvodov okresných súdov. Hovorí, že v praxi má prísť ku geografickému zväčšeniu obvodov okresných súdov. Koalícia mala rokovať o kompromisnom pozmeňujúcom návrhu.

Poslanci by sa mali vyjadriť aj k novele vysokoškolského zákona. Zmeny namietali zástupcovia akademickej obce, očakáva sa predloženie pozmeňujúceho návrhu. Definitívne by sa mali vyjadriť aj k návrhu zákona o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte či k novele zákona o cestnej premávke týkajúcej sa parkovania na chodníku.

Zaoberať by sa mali poslanci i novelou Zákonníka práce, ktorú vetovala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Zmena podľa nej predstavuje oslabenie práva zamestnanca – osoby so zdravotným postihnutím na ochranu pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Na programe je aj viacero poslaneckých návrhov, správy o činnosti verejného ochrancu práv a komisárky pre deti za uplynulý rok. Naplánovaná je tiež opakovaná voľba komisárky pre deti.

ZDROJ: teraz.sk

ZDROJ FOTO: archív teraz.sk