Nie je to tak dávno, čo žena v politike bola bielou vranou, no a dnes sú samozrejmosťou

Autor: Redakce

Ukazuje sa, že to politike neublížilo, ale ani nepomohlo.

 

Keď sa pred rokmi začalo hovoriť o absencii žien v politike, malo to dve príčiny. Po prvé sa riešila ich diskriminácia, išlo o vyvrátenie stereotypu, že politika je mužská disciplína. Po druhé sa verilo, že ženy môžu zlepšiť politickú kultúru, kultivovať politiku. Sú krajiny, kde sa proti diskriminácii žien osvedčila takzvaná pozitívna diskriminácia, teda zvýhodnenie, zväčša vo forme povinnej kvóty. Tam, kde sa o kvótach príliš debatovalo, to nakoniec boli úspešné ženy, ktoré zvýhodňovanie ponižovalo a kvóty hrdo odmietali s tým, že uspejú v mužskom prostredí aj bez nich. To sa skutočne deje, ale ak o úspechu rozhodujú ostré lakte, úspešné bývajú ženy, ktoré sa mužskému svetu prispôsobia, a nie ženy jemné, empatické, ktoré by politikov mohli kultivovať. Pohľad na pôsobenie žien v politike je skreslený mediálnou pozornosťou, ktorej sa dostáva ženám v prominentných funkciách. Čerstvý korupčný škandál podpredsedníčky Európskeho parlamentu ukazuje, že príležitosť môže spraviť zlodejom aj populárnu televíznu hviezdu a modelku, ktorá má za sebou skvelú a súčasne i skvelo platenú politickú kariéru. Eva Kailiová, samozrejme, nepoškodila iba povesť žien v politike, o negatívnu reklamu sa postarala i gréckym sociálnym demokratom, Progresívnej aliancii socialistov a demokratov a celému Európskemu parlamentu, o ktorého transparentnosti nemá žiadne ilúzie ani Transparency International.

 

S tým, ako v politike pribúdajú ženy, zisťujeme, že to nie sú iba muži, u ktorých nám prekáža arogantné vystupovanie, asociálne postoje, nedostatok diplomacie či očividná nekompetentnosť. Všetky tieto kedysi mužské záporné vlastnosti dnes registrujeme aj u žien zvolených do parlamentov či zastávajúcich ministerské posty a dokonca ústavné funkcie. Ženský element v politike je konštrukt, ktorý sa dá študovať a prednášať v rámci módnych genderových programov, ale v praxi nefunguje. Rovnako ako politikov treba i političky hodnotiť prípad od prípadu. Niektorá sa podarí, iná nepodarí. A všeobecne platí, že výskyt skvelej političky je podobne ako výskyt skvelého politika vzácna unikátna udalosť. Kde by dnes boli Bratia Talianska, keby ich šéfkou nebola Giorgia Meloniová? Zvláštny výskum by si zaslúžila (politicky nekorektná) otázka, vďaka čomu žena uspeje v politike. Či je to vykonaná práca, politický program, príslušnosť k úspešnej strane, alebo či uspela, pretože je žena. Kandidátka na českú prezidentku, a podľa jedného predvolebného výskumu favoritka prezidentskej voľby, sa verejne posťažovala: „Môj hendikep je, že som mladá a pekná.“ Nie je vylúčené, že napriek tomuto obrovskému hendikepu uspeje, pretože v druhom kole bude veľa voličov hlasovať proti jej predpokladanému súperovi, bývalému premiérovi Andrejovi Babišovi. Horšie by bolo, keby si voličov získala práve tým hendikepom. Vyvolalo by to dojem, že ženy sú v politike na parádu.

 

ZDROJ: pravda.sk

ZDROJ FOTO: Facebook