Milan Uhrík od prozápadných mládežníkov SDKÚ k ĽSNS: Skrytá kapitola v živote šéfa Republiky

Zdroj foto: reprofoto

Odhalenie, že šéf Republiky Milan Uhrík bol niekoľko rokov členom mládežníckej organizácie SDKÚ Nová Generácia, ktorá mala prozápadnú orientáciu, rozvíja nový pohľad na jeho politický vývoj. Článok preskúma jeho prechod z prozápadného tábora k extrémistickému hnutiu ĽSNS a zdôrazní dôležitosť týchto poznatkov v kontexte jeho súčasnej politiky.

 

Politické prechody a zmeny názorov sú bežným javom v politike. Niektorí politickí aktéri sa však vyznačujú dramatickými zmenami postojov a prechodmi medzi stranami s úplne odlišnými ideológiami. Jeden taký jedinečný príbeh je cesta Milana Uhríka, dnešného šéfa Republiky na Slovensku. Uhrík prešiel politickým vývojom, ktorý ho zaviedol z mládežníckej organizácie SDKÚ Nová Generácia (NG), ktorá bola prozápadná a konzervatívno-liberálna, k ĽSNS, strane s extrémistickými postojmi a odmietavým postojom k NATO a EÚ.

Začiatky v SDKÚ Nová Generácia

Keď Milan Uhrík vstúpil do mládežníckej organizácie SDKÚ Nová Generácia (NG), bolo to v období, keď bola strana vedená Mikulášom Dzurindom súčasťou vládnej koalície a zdôrazňovala prozápadnú orientáciu. NG bola známa svojím konzervatívno-liberálnym zameraním a bola financovaná aj zo zahraničia. Bola pevne spojená so SDKÚ a jej existencia vychádzala zo stanov strany. Financovanie organizácie pomáhali nemecké nadácie, ako Konrad-Adenauer-Stiftung a Hanns Seidel Stiftung.

Tichý odchod z Prozápadného Tábora

Milan Uhrík sa však neskôr rozhodol opustiť prozápadné tábory a pripojiť sa k Ľudovej strane Naše Slovensko (ĽSNS). Táto strana, vedená Marianom Kotlebom, je známa svojimi extrémistickými postojmi, odmietaním EU a NATO a nacionalistickým zameraním. Uhríkov prechod na stranu s tak odlišnými postojmi bol z počiatku prekvapením pre mnohých.

Čo viedlo k jeho rozhodnutiu?

Milan Uhrík tvrdí, že jeho členstvo v NG bolo skôr mladíckym pokusom a že čoskoro zistil, že táto organizácia nie je pre neho to pravé miesto. Svoju politickú evolúciu zdôvodňuje tým, že v čase svojho členstva v NG sa dostal do konfliktov kvôli svojim názorom týkajúcim sa USA, NATO a nesrovnalostí s tzv. neprispôsobivými Cigánmi. Tieto konflikty prízvukujú jeho odchod z NG a jeho neskorší vstup do ĽSNS.

Reakcie politického prostredia

Ako bývalý predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, tak aj niektorí bývalí členovia NG, vrátane Tomáša Smutného, reagovali na Uhríkovu politickú cestu s určitým prekvapením. Predovšetkým preto, že Nová Generácia bola spojovaná so SDKÚ a jeho hodnotovou orientáciou. Väčšina členov NG bola podľa Smutného stredopravicového zmýšľania, a tak situácia okolo Uhríkovho odchoduz NG a neskôr jeho príchod k ĽSNS prekvapila.

Otázne zostáva, či Milan Uhrík nebol aj členom samotnej SDKÚ. Bývalý sekretár Novej Generácie, Pavol Turčina, tvrdil v roku 2009, že zo zhruba 500 členov organizácie bolo približne 60 percent aj straníkmi SDKÚ. Uhrík na túto otázku neodpovedal.

Bývalý predseda SDKÚ, Mikuláš Dzurinda, uviedol, že o Uhríkovom pôsobení v NG a jeho neskorej politickej zmene nevedel. Taktiež zdôraznil, že Nová Generácia bola samostatnou organizáciou a od strany bola úplne nezávislá, aj pri prijímaní členov.

Milan Uhrík sa neskôr pridal k strane Marian Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Jeho politická cesta pokračovala vytvorením vlastného hnutia, Republika, po tom, čo opustil ĽSNS.