Zuzana Čaputová prijme demisie ministrov za SaS a zároveň vymenuje nových členov vlády v utorok 13. 9. o 11.30 h v Prezidentskom paláci. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
Prezidentka sa už v pondelok stretla s nominantami na pozície odchádzajúcich ministrov z SaS. Kandidátom na ministra hospodárstva je Karel Hirman, rezort spravodlivosti by mal viesť Viliam Karas a rezort zahraničných vecí Rastislav Káčer.
Eduard Heger odovzdal počas víkendu prezidentke tri mená kandidátov a požiadal ju, aby zatiaľ poverila riadením rezortu školstva jeho, keďže výber nového ministra ešte nebol uzavretý. Hlava štátu verí, že sa medzičasom koalícii podarilo nájsť aj kandidáta na šéfa rezortu školstva. Ministri za SaS podali demisie potom, ako koaliční partneri počas vládnej krízy nenaplnili ich požiadavku na odchod lídra OĽANO Igora Matoviča z vlády.
Prezidentka okomentovala i ďalšiu dôležitú tému. P doručení petičných hárkov za vypísanie referenda a ich následnej kontrole môže povedať, že bolo predložených dostatok platných podpisov. Celkovo 381 960. Bol teda splnený predpoklad týkajúci sa minimálneho počtu platných podpisov.
„Pokiaľ ide o moje rozhodnutie ohľadom vypísania referenda: Referendum bude, referendum vypíšem. Ako som sa už skôr vyjadrila, druhú otázku, ktorá navrhuje zmenu ústavy, považujem za súladnú s ústavou, je teda v poriadku. Pokiaľ ide o prvú otázku, ktorá sa týka demisie vlády, po konzultácii s mnohými ústavnými právnikmi je z hľadiska ústavnosti sporná. Preto sa najskôr spýtam na názor Ústavného súdu, ale iba pokiaľ ide o otázku číslo 1. Ak Ústavný súd skonštatuje, že otázka je v poriadku, vypíšem referendum s oboma otázkami. Znamená to, že referendum v tejto veci sa uskutoční, minimálne s jednou otázkou. A je len na posúdení ústavného súdu, či to bude referendum s oboma otázkami,“ vyjadrila na sociálnej sieti.
Dôvodov na pochybnosti ohľadom otázky číslo 1 je viac, ale toto je podľa nej ten hlavný: Ústavný súd sa minulý rok pri posudzovaní referendovej otázky vyjadril, že nie je možné referendom a ani iným spôsobom, ktorý nie je uvedený v ústave, ukončiť funkčné obdobie orgánu verejnej moci.
Toto vyjadrenie Ústavného súdu sa netýka iba parlamentu, ale „orgánov verejnej moci“, a teda sa môže týkať aj vlády. Inak povedané – skrátiť funkčné obdobie orgánom verejnej moci referendom, bude možno iba vtedy, ak to bude predpokladať ústava, a tá to nateraz ako spôsob neuvádza.
„Mám rešpekt k občanom, ktorí referendum žiadajú, a preto som hneď na začiatku zbierania podpisov upozornila na tento problém. Organizátori petície napriek tomu zbierali podpisy pod pôvodné znenie. Je ešte potrebné dodať, že prvou otázkou, ak ju budem môcť podľa Ústavného súdu vypísať, a referendum by bolo platné a vláda by demisiu musela podať, neznamenalo by to predčasné voľby. Stále bude parlament v tom istom zložení a môžem vymenovať buď inú vládu na pôdoryse tohto parlamentu alebo vládu úradnícku. Toto je potrebné uviesť, aby ľudia neboli oklamaní. Referendum s prvou otázkou neznamená predčasné voľby,“ informovala.
V médiách odzneli požiadavky, aby referendum vypísala spolu s konaním komunálnych a regionálnych volieb, teda na 29. októbra. „Bez ohľadu na to, či by som žiadala Ústavný súd o posúdenie otázky, alebo nie, túto lehotu nebolo možné stihnúť. Petícia totiž bola doručená neskoro. Ústava dáva prezidentovi lehotu do 30 dní na kontrolu a spočítanie hlasov a ďalších 90 dní na vypísanie referenda. Petičný výbor doručil hárky iba 66 dní pred konaním komunálnych volieb. Aj keby nám kontrola a počítanie hlasov trvali jeden deň, nebolo možné vyhlásiť referendum na deň komunálnych volieb. Toto referendum sa má totiž prvýkrát udiať po zmene zákona a teda budú v ňom môcť hlasovať aj ľudia v zahraničí,“ dodala.
Zákon pritom uvádza minimálne lehoty na prihlásenie sa zo zahraničia a k tomu je nevyhnutná tlač a distribúcia lístkov do zahraničia. Ak chcel petičný výbor využiť termín komunálnych volieb, mal petíciu doručiť zásadne skôr.
„Viem, že môžete byť veľmi nahnevaní na túto vládu a v mnohých kritických postojoch s vami súhlasím. Vyjadrila som to napokon pred pár dňami vo svojom vyhlásení, okrem iného aj vetou, že takto sa vládnuť nedá a nemá. Nech je váš alebo aj náš hnev akýkoľvek, nemôže nás viesť k tomu, aby sme ignorovali náš základný zákon štátu, našu ústavu. Preto referendum vypíšem, bez pochýb s otázkou číslo 2 a je len a len na posúdení Ústavného súdu, či to bude referendum s oboma otázkami. Napriek tomu predpokladám, že nastúpi vlna útokov, nevyberaného slovníka, vyhrážok a klamstiev o tom, ako som zmarila referendum. Je to úplná hlúposť. Ak napokon budem môcť vypísať referendum iba s otázkou číslo 2, bude to výsledkom neschopnosti toho, kto otázku číslo 1 zle naformuloval,“ povedala.
Takéto rozhodnutia nie sú jednoduché a je jej jasné, že vzhľadom na nespokojnosť s touto vládou mi to na obľúbenosti zrejme nepridá. Ale nad snahou zapáčiť sa ľuďom musí byť pri verejnej službe dôležitý rešpekt k ústave. „Prednedávnom sme si pripomenuli jej 30 rokov a tento krok je len vyjadrením rešpektu k ústave. Prečo ten strach z posúdenia ústavným súdom? Prečo ten hnev? Ústavou vytvorené kontrolné mechanizmy nie sú zlo, ktorému sa treba vyhnúť, ale nástroj, ktorý nás má chrániť. Ústava nie je v protiklade so záujmom verejnosti. Preto názor ústavného súdu budem bezvýhradne rešpektovať. Lebo ústava ľudí chráni a nejde proti nim,“ dodala.
ZDROJ: teraz.sk
ZDROJ FOTO: FB
